kapitola 17. - V kruhu rodiny
20. 10. 2008
Astrix a Lia sa nadránom vrátili do chatky dospať to, o čo prišli nočným výletom. Ráno bolo pre oboch veľmi hmlisté, hoci vstávali dlho potom ako slnko vyšlo.
Astrix uložil dôležité veci do batoha a usadil sa na schodíky pred chatku. Lia si zatiaľ išla požičať batoh od niekoho iného. Lenže všetci už boli zbalení a pripravení odísť. Nikto im o odložení nepovedal.
Keď sa z lesa prirútila dodávka, Lia na ňu pozrela s obavou. Feri sedel v sedadle spolujazdca a za volantom bol pilot Hadonosa. Feri vystúpil a prišiel pred jedáleň. Držal sa ako vedel, aj keď občas spravil aj nevyrátaný krok bokom. Počkal kým sa adepti zbehnú a potom vyhlásil: „Odchod sa odkladá. Na trajekte majú nejaké problémy, takže môžu prísť najskôr zajtra.“
Z hlúčika sa ozval Kevin: „A čo Hadonos?“ Odpovedal mu pilot, ktorý práve prišiel: „Je plne obsadený materiálom. Ten musí byť už dnes na mieste.“ Adepti sa sklamane rozpŕchli. Astrix pozeral na ich otrávené tváre a svedomie mu schuti nadávalo.
Lia prišla s ošúchaným ruksakom a rovnako kyslým výrazom na tvári. Astrix na ňu spýtavo pozrel. „To nepatrí nikomu.“ zamávala ruksakom. „Dúfam že aspoň niečo udrží.“ Dodala vo dverách a šla si zbaliť pár vecí. O pár minút už s Astrixom kráčali lesom. Astrix zastal a presvedčil sa, že ich nikto nevidí. Chytil medzi prsty svoj prívesok a sústedil sa.
„Majster?“ zavolal do prázdneho priestoru kdesi vo svojej hlave.
„Som tu. Zober aj Liu. Musím vás preniesť.“
Astrix chytil Liu za zápästie. Pocítil, ako sa mu zem pod nohami stráca. Keď dopadol späť na kamennú dlažbu a počul vedľa seba spadnúť Liu, pustil jej zápästie a vystrel sa.
Boli späť v sieni s kruhom a plameňmi v strede podlahy. Lia sa obzrela a potichu zaúpela. V tejto sieni jej Sinion vzala orb. Astrix vycítil jej obavy a spýtal sa: „Čo je?“ Lia naňho pozrela a snažila sa aby a jej hlas netriasol.
„Sinion ma obrala o silu v sieni... rovnakej ako je táto.“ Vydýchla a pozrela na strop, kde predtým padali kvapky. „Neboj sa. Toto je Majstrova sieň. Nič sa nám tu nestane.“ presviedčal ju Astrix. Pristúpil ku kruhu plamienkov. Dva červené plamene sa chveli ako v silnom vetra. Oproti nim horeli tri jasnomodré plamene. Vedľa nich sa trepotal biely plamienok, akoby na ne pokrikoval.
Sieňou sa rozľahol vysoký tón, pod stropom sa párkrát mihli zelené krídla a v okamihu stál uprostred kruhu Majster. „Dobre, že ste prišli. Na Tigride zúri boj. Sinion rozobrala celé východné pobrežie a zobudila tým bludičky. Musel som postaviť ochrannú sieť.“ povedal pomaly.
„Majster...v tých bludičkách sú črepy...“ Astrix vytiahol z vrecka sklenenú guľu a ukázal ju Majstrovi.
„...mágie, ktorá bola aj mágiou zničená.“ dokončil zaňho Majster. „Umožňujú tie kúzla znovu sceliť a oživiť. Ich poslaním je však chrániť ostrov pred úplným pohltením v medzisvete a zničením. To, čo je pod ich ochranou, už bubliny neodnesú.“
„Takže Sinion už nemôže Tigridu ovládnuť?“ spýtala sa Lia.
„Nie, kým je sieť bludičiek pevná.“ odpovedal Majster a pozrel na jeden z modrých plameňov. Plameň na moment vzrástol a zaiskril. „Ale Sinion už je na ceste.“
Plameň rástol ďalej, až bol rovnako vysoký ako Majster. Ten neustúpil ani o krok. Rukáv jeho plášťa sa skrútil a zmizol. Na ramene mal desiatky symbolov, ktoré vyzerali ako živé tetovanie. Zoradené do zložitých špirál sa postupne rozžiarili oslepivým zeleným svetlom. Medzi prstami mu vzplanula guľa svetla. Natiahol ruku a ponoril ju do veľkého modrého plameňa. Ozvala sa ťažká rana a plameň odletel z kruhu. Vo vzduchu zhasol a zmenil sa na postavu v modrom rúchu. Pristála na všetkých štyroch v tieni pod stenou a vzdorovito pozrela na Majstra. „Si pripravený na porážku?“ podpichla ho a vstala.
„Nie od teba, Sinion.“ odpovedal jej Majster pokojne. Zelené symboly mu obiehali rameno a odrážali sa na kamenných stenách. Sinion pozrela na Astrixa a Liu.
„Priviedol si si pomoc... dobre.“ poznamenala odporným tónom a natiahla ruky. Jej orb sa rozsvietil a sieň sa otriasla. Podlahu preťali pukliny a kruh s plameňmi praskol na dvoje. Majster sa ani nepohol. Časť kruhu s modrými plameňmi sa odtrhol od podlahy a preletel ku Sinion. Tam sa pripútal ku stene a vytvoril malú terasu. Plamene na nej začali rásť.
Najprv sa zjavili dlhé sivé perá a plásť polátaný z mnohých druhov látky. Pútnik zoskočil z terasy a postavil sa vedľa Sinion. Klobúk mu tentoraz chýbal a jeho tvár bola o niečo súmernejšia. Obočie mal rovnaké a vlasy mali v sebe o niečo viac farby. Pútnik, presne tak isto ako predtým Sinion, pozrel na Astrixa. Mal stále jedovato žlté oči.
Druhý plameň sa vzniesol do vzduchu a tam sa zmenil na chudú postavičku. Ema vyzerala ešte chudšia než inokedy. Nohavice mala svoje vlastné, no miesto vesty a trička mala obtočené bledé modré rúcho, aké nosila aj Sinion. Vyletela do tmy pod stropom a odtiaľ blýskala očami na Liu.
„Myslím, že teraz je to vyrovnané.“ ozvala sa Sinion.
„Chceš bojovať proti vlastnému otcovi?“ spýtal sa Majster.
„Nikdy si sa ku mne nesprával ako otec.“ odvrkla.
„To si ty nepamätáš.“ opravil ju Majster. Jej tvrdý výraz na okamih povolil.
„Tigrida ti už nepatrí.“ vyhlásila s krutým úsmevom.
„Vždy bola moja. Na to ešte tvoja pamäť stačí.“
„Nezaslúžiš si už meno Majster! Pustil si sem ľudí. Obyčajných a hlúpych.“ zamračila sa.
„Ty si mi pomohla spraviť z nich magické bytosti. A možno silnejšie než ty.“ odvetil Majster. Vzápätí zo seba Sinion vyrazila strašný výkrik, zmenila sa na žiarivý mrak a vyrútila sa naňho. Vnútri toho mraku sa krútili dva orby. Jeden zelený a jeden modrý. Majster znovu neustúpil. Vyčaril pred sebou magický štít a Sinion sa odplazila ako hromada lístia v nápore vetra. Majster zároveň poslal Astrixovi myšlienku: „Zastavte ich! Nesmú sa dostať do kruhu.“ Astrix si zapálil plameň a skríkol na Liu: „Stále má tvoj orb! Musíme ho dostať späť!“ Lia sa rozbehla v tieni popri stene, aby sa dostala Sinion za chrbát. Sinion si ju všimla hneď ako sa usadila vo svojej ľudskej podobe. Natiahla ruku k jednému zo stĺpov a strhla ho. Lia prebiehala priamo pod ním. Astrix bleskovo vybehol k nemu a vyskočil.
Priletel k padajúcemu stĺpu a s pomocou orbu ho odvrátil. Stĺp spadol na terasu a ostal visieť šikmo cez sieň. Astrix na ňom čupel a obzeral sa po Lii. Niekde sa skryla. K Astrixovi priletel orol, zosadol a zmenil sa na Pútnika. Astrix vstal a našiel si stabilnú polohu. Pútnik sa naňho strašne zaškeril a zhodil so seba plášť. Pod ním mal čosi ako vestu vyrobenú z kože krokodíla. Holé ramená mu zdobili rovnaké špirály symbolov aké mal Majster.
„O tomto ti tiež nepovedal?“ zasmial sa drsne Pútnik a zahnal sa na Astrixa. Ten sa stihol o vlások uhnúť a videl ako mu popri oku presvišťala päsť pokrytá striebornými ostňami. „Kedysi som bol aj jedným z démonov. Nemám rád slnko.“ poznamenal Pútnik a zahnal sa znovu. Astrix sa pred jeho ranou zohol a ustúpil. Na naklonenom stĺpe sa mu uhýbalo ťažko. Kútikom oka zbadal Liu, ako stojí pri stene a bráni si tvár rukami. Ponad ňu lietala Ema a udierala ju silnými nápormi vzduchu. Pri tretej rane Astrix odskočil dopadol o kus ďalej a skĺzol po stĺpe až ku stene, kde stála Lia. Odrazil sa od steny a vyskočil naproti Eme. Vo vzduchu sa zrazili. Astrix pritom vyčaril oheň, zatiaľ čo Ema mu vzdušnou päsťou vrazila do brucha. Obaja spadli na zem. Ema bleskovo uhasila oheň, čo jej oblizoval vlasy. Popol z nej opadol, a vlasy jej okamžite dorástli.
Astrix sa ubolene pozviechal a pozrel sa ako je na tom Majster. Sinion v podobe žiarivého mraku naňho dorážala zo všetkých strán. Na chvíľu prestala, zhmotnila sa a vyletela pod strop.
„Ešte stále veríš, že môžeš zvíťaziť?!“ skríkla na Majstra.
„O ničom nepochybuj.“ odpovedal Majster jasným hlasom a pozrel na ňu.
„Stále sa držíš, aj keď už nemáš prečo. Nazval si po nej ostrov, ale nechápeš, že to ti ju nevráti! Vzdaj sa toho!“ škriekala a hádzala na Majstra strely z energie.
„Nechaj minulosť odpočívať!“ Majster prvýkrát zvýšil hlas.
„Ty ju nechaj zmiznúť!“ Sinion strácala posledné známky príčetnosti. Astrix videl, o čo sa Majster snaží. Obrátil sa na Liu: „Dostaneme späť tvoj orb. Vylez mi na chrbát.“
Lia chvíľu váhala. Potom chytila Astrixa okolo krku a usadila sa na jeho chrbte. Astrix sa sústredil a nechal z orbu prúdiť všetku silu. „Podrž ma.“ pomyslel si a vyskočil na padnutý stĺp. Keď sa nohami dotkol kameňa, sila sa mu nahrnula do nôh a vystrelila ho aj s Liou na chrbte do vzduchu. Astrix držal skok čo najdlhší a potom zvolal: „Skoč!“ Podoprel Liine nohy a vyhodil ju ešte o kus ďalej.
Lia so strachom v očiach priletela k Sinion. Tá si ju v poslednej chvíli všimla a premenila sa na mrak. Lia natiahla ruku. Musela ho chytiť. Každý kúsok kože, ktorým sa dotýkala toho mraku, ju pálil. Schmatla modré svetielko a vypadla z mraku von. Astrix sa rozbehol, šmykol sa po podlahe a zachytil ju.
Dopad mu vyrazil dych. Keď sa mu podarilo znova nabrať vzduch do pľúc, opýtal sa: „V poriadku?“ Lia si miesto odpovede zavesila modré svetielko na šnúrku okolo krku. V jeho vnútri sa krútil strieborný delfín. Lia radostne zhíkla, keď sa do nej vrátila magická sila. Zrazu sa zdvihla, vyčarila obrovskú bublinu vody a hodila ju kamsi za Astrixov chrbát. Chrapľavý výkrik mu prezradil, že zasiahla Pútnika.
Astrix tiež vstal a pohľadom našiel Emu. Vznášala sa kúsok pod stropom. Keď ho zbadala, zaťala zuby a strmhlav sa naňho vrhla. Astrix sa mierne rozkročil a natiahol proti nej ruku. Lia ho však odstrčila.
„S ňou si to vybavím. Postaraj sa o Pútnika.“ povedala a vyčarila si v ruke ďalšiu bublinu. Astrix pozrel na Pútnika, ktorý sa ešte stále krčil pri stene a kašľal.
Lia sledovala Emu ako sa rúti dolu a natiahla bublinu do dlhého ramena. To rameno potom skrútila do slučky a vrhla na Emu. Keď sa rameno obkrútilo okolo Emy, Lia zaťala päste a vyčarovaná voda stuhla. Ema uväznená v tuhej vodnej slučke padla na zem. Chcela vyčariť prúd vzduchu, no z prstov sa jej rinuli len drobné bublinky.
Astrix stál kúsok od Pútnika. Pútnik sa oprieral o stenu. Privrel oči a zamrmlal pár nezrozumiteľných slov. Symboly na jeho ruke zaiskrili a Pútnik sa začal rozplývať. Astrix k nemu priskočil, aby mu zabránil v tom čo robil, nech to bolo čokoľvek. Pútnik ho odrazu zdrapil za rameno a pretlačil ho cez kamennú stenu. Prekvapený Astrix sa ocitol na úzkej chodbe medzi dvoma živými plotmi. Bleskovo sa zaprel do jedného z nich. „Pusti ma späť!“ skríkol.
„Nie, Astrix. Ty sa už nevrátiš.“ odvetil Pútnik hrozivým hlasom. Symboly na rukách mu začali divoko iskriť. Pútnik vyčaril svetelnú guľu, tak ako predtým Majster. Astrix naňho sekundu šokovane hľadel a potom uskočil. Guľa vletela do živého plota a vypálila v ňom veľkú dieru. Astrix sa rozbehol labyrintom. Pútnik sa zmenil na orla, bol tak rýchlejší. Keď Astrix dobehol na rázcestie, Pútnik zletel pred neho a vrátil sa do ľudskej podoby.
„Aj ja potrebujem lietať.“ pomyslel si Astrix. Pozrel hore na oblohu. Potom spustil pohľad nižšie a sledoval obzor. Na jednej strane žiarilo večne vychádzajúce slnko, no druhú polovicu obzoru mu zakrýval plot. „Keby som sem mohol preniesť Kaniu...“ povedal si Astrix.
„Nepomôže ti. A ty tiež nepomôžeš Majstrovi!“ zasipel Pútnik. Astrix sa znova sústredil a zavolal: „Kania!“ Spojil ruky. Okolo nich mu začali lietať červené iskry. Pútnik sa zahnal päsťou. Astrix sa uhol a rozbehol sa najbližšou chodbou. Iskier okolo jeho rúk stále bribúdalo a v jeho hlave sa začal ozývať hlas. Kania ho volala.
Pútnik sa znova zmenil na orla a letel nad ním. Vrhal sa naňho a snažil sa ho seknúť pazúrmi. Astrix sa potkol a zletel na zem. Odplazil sa ku stene, kým stihol Pútnik znova zaútočiť. Orol zakrúžil, obrátil sa a spustil sa na Astrixa.
Astrix roztvoril dlane. Spomedzi nich vyšľahol plameň, zaškriekal a vrhol sa oproti nepriateľovi. Kania vrazila do orla, sekla doňho pazúrmi a stiahla ho na zem. Pútnik sa vrátil do ľudskej podoby. Chrapľavo dýchal a držal si rozťaté plece. Kania sa vrátila k Astrixovi. Znova mala dlhé krídla a oči jej žiarili. Astrix vstal a oprášil sa od trávy. Pozrel na oblohu. Preletel ňou oslepivý záblesk a potom znova potemnela.
„Poď. Vyletíme odtiaľto.“ povedal Kanii, keď videl, že hrozba z Pútnikovej strany pominula. Kania rozprestrela krídla, chytila ho za plecia a vyletela s ním na oblohu. Zamierila na západ, k vežiam ohromnej katedrály. O chvíľku prerazila jedno z okien a vtiahla Astrixa do tmavej siene.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
