kapitola 13. - Črepiny
20. 10. 2008
Na druhé ráno sa Astrix zobudil veľmi skoro. Posadil sa na posteli a pocítil zvláštny závrat. Akoby spal pripútaný na strope. Zišiel do kúpeľne a opláchol si tvár. Kvapky vody padali vzduchom neprirodzene pomaly. Bolo mu jasné, že Lia znova čaruje. Obliekol sa a vyšiel von. Chcel ju nájsť.
Prešiel cez šumiaci les, tentoraz sa dostal až k pobrežiu a objavil tam dlhú pláž zo sivého piesku. More bolo nepokojné, vlny oblizovali breh a zosúvali sa zas naspäť, akoby ho ochutnávali. Astrix sa vybral pozdĺž zelenej hradby stromov. Po chvíľke ju zbadal, ako sedí na pláži a more jej obmýva chodidlá. Mierny vietor jej dvíhal vlasy. Dnes ich mala rozpustené. Ďaleký pohľad mala upretý na belasý horizont na východe.
Astrix si sadol veľa nej a poznemenal: „Nádhera, čo dokáže slnko.“ Lia nepatrne prikývla a usmiala sa. „Často sa pozeráš na východ slnka?“ spýtal sa.
„Vtedy, keď nezaspím. Chcela som vyskúšať ešte nejakú mágiu.“ odvetila zamyslene.
„A podarilo sa? Voda z vodovodu padala čudne pomaly.“ nadhodil Astrix.
„Keď myslím na rôzne veci, ten delfín sa rozsvieti a robím kúzla. Je to zaujímavé.“ povedala a zahľadela sa niekam medzi morské vlny. Lia sa opierala rukami a sledovala príboj, ako lenivo obmýva pobrežia. Astrix si všimol, že jeho ruka leží len kúsok od jej. Pomaly sa pohol. Vtom naňho Lia pozrela a jej prívesok sa nenáhlivo rozsvietil. Chytila jeho dlaň, náhle zastavenú vo vzduchu. „Počuješ to?“ Astrix okrem tichéto šumenia mora nepočul nič. „Počúvaj.“ povedala Lia a privrela oči. Astrix ich tiež zavrel a počúval. Kdesi v jeho hlave zneli melodické zvuky. Bol to spev veľrýb. Cítil, ako pevnejšie zovrela jeho ruku a melódia znela jasnejšie. Astrix sa usmial. To čo počul, bola jej predstava. Po chvíľke zazneli tóny klavíra. Astrix si predstavoval klávesy, ktoré hrajú pokojnú melódiu. Lia pridala veselé zvončeky, Astrix hlboký hlas orchestra. Lia si vtedy tiež predstavila klavír. Jej melódia bola tak nádherná, až mal Astrix pocit, že sa nemôže nadýchnuť. „Úžasné,“ povedal si. Jeho slovo sa v piesni tisíckrát ozvalo a melódie jedna po druhej utíchli. Astrix otvoril oči. „Máš prekrásne predstavy.“ povedal potichu a Lia mu vedela bez slova odpovedať: „To má každý. Ty tiež.“ Potom sa znova zahľadela na more. Vrchol jednej z vĺn sa spenil a oddelil od hladiny.
Vyzeralo to, akoby mu narástli krídla. Priletel na breh a rozšplechol sa na Astrixovej hlave. Lia sa rozosmiala a Astrix sa zašomral: „Dnes už som sa umýval!“
„Len aby ti tá voda neublížila.“ podpichla ho Lia a rozbehla sa v ústrety vlnám. Astrix ju s menším zaváhaním nasledoval.
Voda bola chladná, ale čistá a priezračná ako sklo. Astrix rád plával, ale trochu ho otravovali vlny, medzi ktorými bol ťažké vynoriť sa po vzduch. Lia vyzerala, že sa nadychovať nemusí. Plávala stále, kľučkovala a šmýkala sa po vlnách, kým sa nevrátili späť na breh. Kúsok od brehu, kde bola voda po pás, sa Lia konečne vynorila. Keď k nej doplával Astrix, žasol. Znovu mala na krku dlhé úzke zárezy, ktoré sa na vzduchu trepotali.
„Ty máš... žiabre?“ vyrazil zo seba. Hanbil sa za to, ako sprosto to znelo. Lia sa zasmiala a prešla si rukou po krku. Po zárezoch nezostala ani stopa. „Paráda.“ zhodnotil to Astrix a brodil sa na breh. V mokrých šatách ho neustále striasalo. Vyčaril ohnivú guľu, no uvedomil si, že tá mu nepomôže. Skúsil zovrieť dlaň a zadusiť plameň. Ten zmizol, ale jeho dlaň ešte sálala teplo. Položil ju na Liin chrbát. Jej tričko bolo v momente suché.
Lia zhíkla a prudko sa otočila so zaťatou päšťou. Vzápätí však zbadala Astrixov vyplašený výraz a zasmiala sa.
Keď boli obaja usušení, Astrix znovu zažal oheň a začal čosi kresliť do piesku. Vyrytý obrazec od horúčavy hneď tuhol a menil sa na reťaz trblietavých bubliniek. Astrixove ťahy sa stále predlžovali, až obrazec pokrýval hodný kus pláže. Bol to štíhly motýľ, veľmi podobný tým na Liinom tričku. Jeho krídla vyzerali ako diamantové a keď vyšlo slnko, celý sa rozžiaril nespočetným množstvom farieb.
Keď sa slnko zdvihlo z obzoru a vzduch sa začal ohrievať, z lesa priletelo vrčanie motora. Nikova dodávka sa ako každé ráno prirútila medzi chatky a bol čas na raňajky. Astrix a Lia sa vybrali naspäť cez les do tábora. Tam ich čakalo nepríjemné prekvapenie.
Miesto Kapitána sa s Nikom viezol Feri Fanga. Dnes sa neusmieval, čo niektorých adeptov potešilo, ale chceli vedieť prečo. Feri zvolal celú skupinu a každého, kto bol v tábore.
„Nemám vôbec dobrý pocit, že vám to hovorím, ale dnes bude posledná akcia.“ Nikto nič nepovedal. „Kapitán totiž zmizol. Včera večer mal odísť, no na trajekt nenastúpil. Takže je niekde tu na ostrove.“ Feri si odkašľal, aby všetci strávili tú správu a potom pokračoval: „Tá akcia je nasledovná: Rozdelíme adeptov na skupiny, ktoré postupne prehľadajú celý ostrov. Je možné, že ak bude táto akcia neúspešná, zatvoríme celé Centrum.“ Astrixa sa zmocnila obava. Bolo zrejmé, že mágia ostrova prekračuje medze.
Po raňajkách sa rozdelili do skupín. Spolu tam bolo vyše tridsať ľudí. Ku Astrixovi sa pridala Lia a Ema. Neskôr k nim Feri priradil ešte dvoch chlapcov. Jeden z nich bol z partie športovcov a volal sa Kevin. Druhý bol naopak jeden z kartárov, menom Peter. Ostatní sa tiež zaradili do skupín, ktoré mali štryri až šesť členov.
Zišli sa pri mape, aby si rozdelili oblasti na prieskum. Astrixovej skupine sa akoby náhodou ušlo východné pobrežie, kde ráno plával s Liou. Adepti sa rozišli, aby sa pripravili na ťažkú úlohu.
Astrix si v rýchlosti zbalil batoh a vyšiel na plochu pred jedálňou. Vzápätí sa k nemu pridali Lia, Ema, Kevin a Peter. „Kevin sa udrží, ale Peter na to nevyzerá.“ pomyslel si Astrix, „Nevedia, čo ich tu môže stretnúť.“ Spoločne sa vybrali cez les na pláž. Mali prečesať východné pobrežie s širokými odstupmi. Ema celkom zbytočne kráčala po brehu, Astrix bol na okraji lesa. Kevin sa držal vedľa neho, hoci mal prezerať les. Lia a Peter to mali najťažšie. Les bol pri pobreží hustý a Kapitána mohli ľahko minúť. Zvlášť, ak by sa skrýval schválne. Pátranie začali dosť chaoticky, ale rýchlo si našli systém. Ema postupovala najrýchlejšie, takže sa ich rad natiahol postupne do šikmej formácie. Ako prvá dorazila k obrazcu motýľa.
Tam sa zastavila. Astrix ju po chvíli dostihol a bol zvedavý, prečo stojí na mieste. Ema sa naňho obrátila a vo vzduchu zašumel závan ostrého víchra. Astrix tiež zastal. Pohľad mala znova tvrdý a nepreniknuteľný. „Je to to, čo si myslím?!“ Astrix počul jej hlas v hlave.
„Podľa toho, čo si o tom myslíš. Ale asi nie.“ odvetil. Ešte netušil, čo Eme vadí. Ema sa zahnala rukou a k Astrixovi priletel ďalší ostrý nápor. Musel pred ním zavrieť oči. Vo chvíli, keď ich zavrel, zjavilo sa mu Liine tričko. Na ňom boli rovnaké motýle. „Čo máš proti nej?“ zvolal Astrix a nechtiac sa začal mračiť. „Neviem, čo si myslíš. Ale ak to potrebuješ počuť, neznamená pre mňa o nič viac ako ty.“ povedal Astrix a úporne sa snažil, aby to znelo pravdivo. Ale nedalo sa to.
„Ty hnusný klamár!“ Ema privrela oči a sústredila sa. Astrixovým podvedomím začali lietať nezrozumiteľné slová. Jedny posielala Ema, druhé jej odpovedali nadpozemským mnohohlasom. Astrix sa obrátil na Kevina, ktorý stál kúsok ďalej a nechápavo ich sledoval. „Kevin! Bež do lesa! Bež!“ skríkol naňho Astrix. Vtedy sa z mora, spoza stromov, aj popod piesok začali plaziť bubliny magického vzduchu. Kevinovi sa podlomili kolená. Zdesene vyskočil a odbehol preč. „To si robila ty?!“ zamračil sa Astrix na Emu. Bubliny sa zhromaždili do veľkého prstenca okolo neho a napádali ho zo všetkých strán. Vedel, že sa im musí ubrániť, ak nechce zmiznúť. Vyčaril ohnivú guľu a rozdrvil ňou jednu z nich. Vo vzduchu okolo neho sa ozývali škrípavé zvuky a bubliny sa kopili čoraz bližšie. Skúsil zavolať na Liu, no zvlnený vzduch zhltol jeho hlas skôr, než sa ozval. „Musím ich zničiť!“ prikázal si v duchu a zovrel dlane. Zo všetkých síl sa na to sústredil. „Poslúchni ma! Odožeň ich, rozbi ich, spáľ ich!“ kázal svojej sile. V chrbte sa mu začalo rozliezať teplo. Rozširovalo sa do ramien ako predtým, no bubliny ho z neho rýchlo vysávali. Krútili sa okolo neho a rozmazávali mu výhľad. Ema stála o kus ďalej a sledovala ho nenávistným pohľadom.
Lia pomaly kráčala lesom a pozerala sa za každý strom, kameň, či povalený kmeň. Peter vedľa nej si pri prechode húštinou pomáhal vojenským nožíkom. Lia podišla k nemu a zastavila ho. „Nevieš, kde sa môže Kapitán skrývať! Tým nožíkom ho zraníš skôr ako nájdeš.“ Peter najskôr otvoril ústa a chcel sa hádať. Lia naňho uprela vážny pohľad, v ktorom sa skrývali všetky dôvody, prečo má pravdu. Peter sklamane odložil nožík a húštinu obišiel dlhým oblúkom. Lia ostala stáť na mieste a obzerala sa. Na hľadanie nezvestných ľudí nemala talent. Unavene si sadla na trčiaci koreň, vytiahla si batohu fľašu a napila sa. Bolo to úmorné. Nemohli vedieť, ako dlho bude pátranie trvať a či vôbec Kapitána nájdu.
Lia prudko vstala, keď spomedzi krovín niekto vybehol. Bol to Kevin, celý doškriabaný a vystrašený.
„Niečo sa deje... tam. Na pláži.“ dostal zo seba a vyčerpane a oprel o najbližší strom, pričom skoro spadol na zem. Lia sa bleskovo rozbehla ku pláži. Vyhla sa niekoľkým stromom, preskočila peň, rozrazila krovie a vyletela na sivý piesok.
Jediné, čo stihla zaregistrovať, bola masa zvlneného vzduchu, čo sa zbiehala na skrčenú postavu. Vedela, že je to Astrix a chcela k nemu priskočiť. V okamihu priletela magická bublina a pohltila ju. Zdvihla ju zo zeme a poslala mimo skutočnosť.
Astrix pozbieral všetku silu, ktorú v sebe našiel a vytlačil zo seba vlnu zúrivosti. Tá vlna preletela priestorom a jednu po druhej zmietla všetky bubliny, čo okolo neho lietali. Zhlboka sa nadýchol čistého vzduchu. Konečne mal výhľad na Emu. V jej očiach sa mihlo niekoľko pocitov. Sklamanie, prekvapenie a slabý náznak ľútosti. Sklopila oči a zahľadela sa na krídla sklenného motýľa. Odrážal slnečné svetlo, lámal ho na farby a zdobil nimi všetko v okolí. Ema sa vystrela a pohla ramenami. Závan vetra pohol konármi stromov, aj jej tmavými vlasmi. Ale nemohol pohnúť jej smutným pohľadom. Ema sa zvalila na zem a oboma päšťami udrela do sklenného piesku. Zem pod Astrixovými nohami sa otriasla. Krídla motýľa začali križovať pukliny. „Možno to tak má byť“ ozvala sa Ema smutne. Piesok odlietaval na všetky strany. „Dva živly tu a dva živly tam. Nepatrím sem.“ Pomaly vykročila k Astrixovi. Spod jej nôh sa odlupovali sklenné črepy a vylietali do vzduchu. Po piesku sa roztancovali farebné odlesky. Žiarivý motýľ, ktorého Astrix vyčaril do piesku kvôli Lii, sa rozpadával a chradol. Ema stále meravo kráčala k Astrixovi. Raz sa strhla, keď jej letiaci črep porezal tvár. Zastala pár krokov od neho. Na jej lícach sa miešali slzy s krvou. Astrix a Ema stáli oproti sebe v daždi ligotavých čriepkov, spojení hlbokým pohľadom. Obaja naraz položili tú istú otázku: „Prečo to robíš?“
Ema zavrela oči. Odkiaľsi z diaľky priletela ďalšia bublina. Astrix nemal silu ani sa pohnúť. No bublina mierila na Emu. Pristála jej na chrbte a na moment ožiarila celé pobrežie jasným zábleskom. Keď svetlo zmizlo, Ema bola preč. Rovnako sklený motýľ a kus pláže na ktorom ležal. Jediná bublina to zobrala so sebou a zmizla ktovie kam.
Astrix sa zohol a zdvihol z piesku drobný črep skla. To posledné, čo zostalo. Z prítmia pod stromami sa vynoril Peter, ktorý podopieral Kevina. „Kde je...“ začal Astrix, ale zarazil sa a pozrel na miesto, kde pred chvíľou zmizla Ema. „Kde je Lia?“ spýtal sa šeptom, lebo nechcel odpoveď.
„Bežala za tebou, myslím. Čo sa stalo?!“ pýtal sa Peter.
Astrix sa zhlboka nadýchol a začal vysvetľovať: „Na tomto ostrove má vo všetkom prsty mágia. Preto zmizol Kapitán, preto ho hľadáme. Preto tu niektorí ľudia robia podivné veci. Je to čudné, ale tak to je.“
„Mágia?! Robíš si srandu! To nie je vtipné!“ ozval sa Kevin. Hlas mu od nervozity preskakoval.
„Nazývaj to ako chceš. To, čo sa tu deje... Videl si to.“ uťal Astrix, keď zistil, že je zbytočné pokračovať. „Hlavne ťa musíme dostať do tábora.“ Spomaleným krokom sa vydali späť cez les. Astrix chcel najskôr nájsť Liu, ale nechcel ďalšie zmiznutia. Zároveň sa zamýšľal nad tým, čo povedala Ema. „Dva živly tu, dva živly tam.“ opakoval si. „Ja som jeden živel tu. Ostatné živly... sú ešte tri. Ema, Lia... a Sinion.“ Bude sa musieť vrátiť neskôr.
Keď prišli do tábora, našli Nika, ako už niekoho ošetruje. Na tvári mal skoro zúfalý výraz. Peter doviedol Kevina k lavičke a usadil ho. Astrix obišiel tábor, ale nikoho iného nenašiel. Vrátil sa k Nikovi a spýtal sa: „Kde je Feri?“ Nik smutne zavrtel hlavou. „Je preč už vyše hodiny.“ Astrix sa zvrtol a rozbehol sa späť do lesa. Peter vstal a vydal sa za ním, ale Astrix ho zastavil: „Zostaň tu! Viac ľudí sa nesmie stratiť!“ Astrx prebehol cez les. Medzitým sa na oblohu vyplazili tmavé mračná a začalo mrholiť.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
