Zbierka snov
24. 10. 2008
Ilúzia.
Slnko zas lenivo leží
v tieni strieborných veží,
a čas ako o život beží,
presvedčíš klamstvom,
a uveríš výmyslom,
z anjela čert a z myši je slon,
chce mať tvár nech vieš že je to on.
v piesni zvanej život správny tón.
chce mať tvár nech vieš že je to on.
Biele vlajky.
dnes ti nepríde odpoveď
pavučina slov a vlažných viet
lovec prádznu opustil už sieť
zistíš že je všetka zloba hneď
raz a navždy nenávratne späť
inokedy chutí viacej jed
na veci je lepšie nemyslieť
poslať svoj sen a len si leť
ťažko nájdeš čo nevidieť
ťažko sa vrátiť, keď cesty niet
dlane chladom sa začnú chvieť,
dnes ti nepríde odpoveď.
Klaviristka?
Do mojej tmy ty donášaš svetlo,
si to najlepšie, čo ma kedy stretlo,
odhoď neistotu, nechaj oheň blčať,
a možno raz stratíme hlas slepých vĺčat,
kým tón doznie, novú skladbu začni,
už len za to že si, som ti vďačný,
nepočúvam, je mi jedno čo sa sluší,
kým si plameňom a svetlom v mojej duši.
Zvončeky.
Zvončeky, ktoré nepočuje nikto iný.
Jeden tlkot srdca zabudol znieť s nimi.
Jedny oči ráno na svet nepozreli.
Jeden život zhasol, než bol zrelý.
Jedna duša rozprestrela krídla...
Novembrová depresia 2006:
Som strom bez listov,
buď posledným z nich,
strieborných snov,
dní a nocí bezodných.
Spúšťam sa, už nebaví ma šplhať,
priveľa predstáv som o svete mal,
no nadol vedie cesta rovnako dlhá,
vraciam sa tam, kde ma čaká tma.
Aspoň raz sa na mňa zatvár,
ako leto čo možno príde zas,
oveľa viac ako na tvár,
mi na srdce dýcha mráz.
Už nehľadám nehu,
nemám to, čo ľudí veľadí,
buď hoci vločkou snehu,
chlad mi už viacej nevadí.
tjeto nadpisy ma trosku stvu :D
(Domi, 19. 11. 2008 19:04)