...Len pár slov...
Keď tieto riadky píšem,
trasú sa mi ruky,
znie to ako klišé,
no prežívam muky.
Do obyčajnej básne,
chcem vložiť svoje city,
možno je to jasné,
mojim smútkom si Ty.
Viem, že PREPÁČ nestačí,
a na ODPUSŤ, povieš „DOSŤ“,
je to ťažké prepáčiť,
keď si šliapem na hrdosť.
Pýtať novú šancu,
to už nemá zmysel,
som úplne iná,
ako si si myslel.
Bola som vraj super baba,
a mal si ma vážne rad,
z mojej strany prišla zrada,
už nechceš byť kamarát.
Spravila som mnoho chýb,
veľmi som ťa sklamala,
v mori je ešte mnoho rýb,
srdce som ti zlámala.
Každé slovo z mojich úst,
bola pravda holá,
tak mi znovu veriť skús,
som iná ako som bola.
Vraj som iba dieťa,
raz mi niekto povedal,
tak ja skúsim dospieť,
aj keď sa mi život dojebal.
Ublížila som,
no bohužiaľ nie iba raz,
ublížila som,
a teraz ubližujem zas.
Bola to láska,
nebol to klam,
bolo to srdce,
čo vedelo kam,
boli to oči,
ktoré nás prezradili,
boli to prekážky,
ktoré nás rozdelili.
A potom si mi dal šancu novu,
a ja som sa vážne snažila,
no urobila som chybu znovu,
a tým som ťa navždy stratila.
Ty si človek, ktorý si zaslúži,
v živote len to dobré mať,
vždy dostať po čom len zatúžiš,
a priateľov si vyberať.
Oči mám plné sĺz,
a žiaľ mi zviera hruď,
no moje ústa šepkajú,
„Bezo mňa šťastný buď“.
Viem, že táto báseň,
vôbec nič nezmenila,
veď sú to len slová,
aspoň ťa pobavila!
...ILY...
Náhľad fotografií zo zložky Erika2